Ukladači tukov - Inzulín a sacharidy

ˮĽudia šplhajú usilovne hore po rebríku v dobrej viere, že robia niečo pre svoje zdravie a postavu, ale výsledky sú plus mínus rovnaké a frustrácia trvá. Ich rebrík je totiž opretý o zlú budovu.ˮ

Sacharidy a ich neopodstatnená prebytočnosť

Asi sa zhodneme na tom, že najvplyvnejším aspektom zdravia je to, čo jeme a to nás nejakým spôsobom ovplyvňuje buď pozitívne alebo negatívne a vďaka tomu ˮprospievame alebo strácame.ˮ A to, čo jeme môžeme následne rozdeliť na bielkoviny, tuky, sacharidy + ovocie a zeleninu.

Bielkoviny: esenciálna (nevyhnutná a nenahraditeľná) živina, ktorá je buď rastlinného alebo živočíšneho pôvodu a ktorá nám pomáha regenerovať svalovú hmotu. Patria sem: mäso, ryby, syry, vajcia atď. (pripravujeme podrobný článok)

Tuky: taktiež esenciálna živina, ktorá je zodpovedná za tvorbu hormónov a ďalších ohromných metabolických funkcií.

A sem patria: rybí a kokosový olej, avokádo, slanina, olivy atď.

Sacharidy (ľudovo cukry): Tu by som sa na chvíľku zastavil. Kedže minulý článok sme rozoberali najvplyvnejší hormón tela leptín a tuky, dnes by sme sa pozreli na hormón inzulín a sacharidy.

Do tejto kategórie patria: ryža, zemiaky, pečivo, koláče, cestoviny, sladkosti atď.

A asi vás sklamem, ale sacharidy nie sú esenciálnou (nevyhnutnou a nenahraditeľnou) živinou a neexistuje žiaden esenciálny sacharid! To znamená, že aj keby sme nejedli chlieb, ryžu, zemiaky, sladkosti, koláče, cukríky....., úplne v pohode by sme prežili.

tuky-cholesterol2

Sacharidy, chuť na sladké a pocity hladu

Je potrebné si uvedomiť, že všetky druhy sacharidov (zemiaky, ryža, pečivo, sladkosti atď...) sa po konzumácií premenia na cukor. Akonálne cirkulujú v krvnom riečisku molekuly glukózy, sú od seba na nerozoznanie, či už ide o med, ryžu, sladkosti..... . Z tohto hľadiska sa ˮplátok chleba = plátok cukru.ˮ

Ak ste teda vo fáze častého jedenia sacharidového jedla, ste závislí od externého zdroja energie a tak je dosť možné, že sa nájdete v týchto symptómoch:

  • pravidelný pocit hladu - 5 a viac jedál do dňa
  • chuť na sladké (často po veľkom jedle poobede) - narušený imunitný systém
  • poklesy energie
  • nevydržíte bez jedla ani pol dňa

Závislosť na glukóze

Keď sa nachádzate v štádiu, že váš denný príjem potravy tvoria prevažne sacharidy, tak sa blížite k tomu (ak ste sa tam už nedostali), že váš mozog spolu so zvyškom tela bude 100%-ne závislý na glukóze.

Inými slovami: vaše telo (aj pri športe) dokáže spaľovať iba glykogén (zásoby glukózy v pečeni a svaloch) a nedokáže spaľovať podkožný tuk a ak aj áno, tak v úplne mizerných množstvách.

A preto: ak budete konzumovať veľa sacharidov, vaše telo zastaví spaľovanie tuku a bude spaľovať iba cukor (glykogén).

A prečo je zlé, spoliehať sa iba na glykogén (zásoby glukózy v pečeni a svaloch)?

Pretože v pečeni ho máme tak 80g (100g lepšie trénovaný muž) a v svaloch 300g (lepšie trénovaný muž) spolu 380g, dokopy nech to je 2000 kcal (a aj to som už asi prehnal). A taká slabšie trénovaná žena má zásoby glykogénu aj o polovicu menšie.

A teda, ak by ten istý človek mal napr. 80 kg a len 10% tuku (postava dobre vytrénovaného chlapa s kockami na bruchu), čo je 8 kg tuku (podkožného), tak by mal k dispozícií až 72 000 kcal.

Trocha nepomer nemyslíte? 2000 vs. 72 000 kcal.

Pretekár na Tour de France spáli v kopcovitej etape 8000 až 10000 kcal. Teoreticky, ak by náš človek bol na Tour, tak by dokázal zo zásob podkožného tuku ubicyklovať 7 takýchto etáp.

Je to síce prehnané a prakticky nemožné (svaly by zlyhali), ale chcel som tým len poukázať na enormné množstvo energie, ktoré so sebou nosíme a deň čo deň sa k nej takmer ani nemôžeme dostať. Namiesto toho sme odkázaní na glukózu, ktorú by sme mali mať pre tie najdôležitejšie funkcie a nie ako primárne palivo.

Mimochodom, tých glykogénových zásob je toľko, že keď máme náročnejší deň, tak tie zásoby proste nevydržia. A keď sú už teda prázdne tak neodolateľná chuť na sladké nie je vecou pevnej vôle, ale skutočnej biologickej potreby mozgu.

Proste nech robíte, čo robíte, musíte ju zjesť, mozog ju reálne potrebuje (napr. čokoládu). To, že telo si dokáže vyrobiť glukózu samo a fakt k tomu nepotrebuje sacharidy si povieme trošku nižšie.

A to, ako sa dostať do ˮtukového metabolizmuˮ, aby vaše telo fungovalo primárne na tukoch a aby nebolo až tak závislé na externej energií (žiadne výkyvy energie a ani neprekonateľné chute na sladké), si povieme v nasledujúcich článkoch.

Na zamyslenie 1: v ľudskom tele sú dôležité živiny, ako minerály, vitamíny, voda, kyslík, esenciálne mastné kyseliny (tuky), aminokyseliny (bielkoviny) ..., no sacharidy na tomto zozname nenájdete.

Hormón Inzulín

Inzulín je po leptíne druhý najdôležitejší hormón tela. Myslím, že skoro každý z nás by po otázke čo zabezpečuje inzulín odpovedal, že: ˮzabezpečuje optimálnu hodnotu cukru v krvi.ˮ Dr. Ron Rosedale avšak tvrdí, že je to len triviálny vedľajší efekt.

Inzulín má totiž ďaleko dôležitejšie úlohy: diriguje kam prijatá energia putuje a čo má s ňou telo urobiť - ukladá prebytočné živiny. Nemali by sme taktiež ignorovať ani jeho evolučnú rolu. Keď totiž pôjdeme niekoľko 100 tisíc rokov dozadu (do obdobia, kedy bolo ľudské telo ˮnaprogramovanéˮ - doba lovcov a zberačov) myslíte si, že znižovanie hladiny cukru bolo hlavným problémom?

Neexsitovali žiadne sacharidy - cukry a ak aj áno, tak v úplne mizernom množstve (korienky, ovocie...). Títo ľudia veľa hladovali a ako som už spomínal vyššie (že inzulín diriguje kam prijatá energia putuje a čo má s ňou telo urobiť), tak telo vďaka nemu robilo zásoby na ˮhoršie časy.ˮ

Ľudia v tých časoch mali skôr iný problém, a to ako zvýšiť hladinu cukru. Náš mozog potrebuje glukózu, aby prežil (a taktiež ho potrebuje aj sietnica, semeníky, červené krvinky...), no zvyšok tela radšej a lepšie funguje na tukoch.

A kedže ju potrebuje ABY PREŽIL (a potreboval ju aj x, y rokov dozadu, keď žiadne sacharidy neexistovali a to hlavne v zime), dokáže si ju vyrobiť aj z ˮnecukrovýchˮ zdrojov procesom nazývaným Glukoneogenéza. Myslím, že túto výbavu tela by sme nemali ignorovať.

Veď na čo by inak telo disponovalo touto funkciou? Takže pečeň a obličky dokážu vyrobiť glukózu zo ˮsurovínˮ akými sú aminokyseliny, glycerol, laktát – pyruát a tuk.

Sacharidy, inzulín a podkožný tuk

Ak budete konzumovať málo sacharidov a viac tukov, vaše telo začne spaľovať čoraz viac tukov (podkožný a zo stravy). Ako som už vyššie spomínal, zvyšok tela radšej funguje na tukoch, pričom jeden z ˮtop tukových labužníkovˮ je vaša pečeň, ktorá začne vyrábať tzv. ketóny (bioprodukt mastných kyselín), ktoré sa postupne stanú vaším palivom pre mozog.

To je ten stav, kedy nebudete pociťovať tie ukrutné chute na sladké a nebudete hladní každú chvíľu. Viac o tom v článku o tukovom metabolizme.

Keď si vaše telo všimne, že má nadbytok cukru, nedokáže ho spáliť a tak sa hromadí v krvi. Takže inzulín bude uvoľnený a uloží ho. A ako ho uloží? Áno, vo forme glykogénu… .

A keď už máte plné aj zásoby glykogénu a telo to nedokáže momentálne spáliť, tak inzulín spraví svoju najdôležitejšiu úlohu a odloží energiu ˮnabudúceˮ vo forme tuku (nasýteného tuku).

Ak však potom klesne hladina cukru, telo začne produkovať hormóny, ktoré dokážu zvýšiť hladinu cukru. Glukagón, kortizón, adrenalín... . To je častá príčina stresu, možno váš hlavný stres. Vzniká konštantný tlak na produkciu hormónov nadobličkami, len čo sa hladina cukru dostala príliš nízko, potom vysoko, neustály cyklus hore - dole, hore - dole.

Inzulín vypína pečeňovú glukoneogenézu (výrobu cukru) a to signalizuje mozgu, že hladiny cukru sú nízke a v tomto okamihu začne mozog túžiť po niečom sladkom a sme opäť tam, kde sme boli včera, predvčerom, ale kde budeme aj zajtra, ak s tým niečo nezačneme robiť. Ten stav určite poznáte... .

Takže myšlienka ísť na vysoko sacharidovú diétu nie je asi zrovna najlepší nápad. Koniec koncov nie je to nič iné ako strava plná cukru.

Na zamyslenie 2: prečo by sme mali jeden hormón na zníženie hladiny cukru a niekoľko ďalších na jej zvýšenie?

Zhrnutie

Pojedanie príliš veľkého množstva spracovaných potravín, zlé rozhodnutia o životospráve, dlhé cvičenia alebo naopak nečinnosť (skúste intervalový tréning) vám podkopávajú zdravie.

Minimálne sa môžete dočkať prílišného ukladania tuku, slabej kondície, bolesti kĺbov, veľkej chute na sladké, výkyvov energie a opakovanej únave.

Znie to síce zle, ale my pokračujeme s metením svojich génov vysoko sacharidovou stravou niekoľko rokov a to aj napriek tomu, že sa pravdepodobne dočkáme obezity, cukrovky, srdcových chorôb, rakoviny.... . (úryvok z knihy Primal Blueprint).

Vyhnúť sa potravinám, ktoré sa zmenia na cukor je preto najistejší spôsob, ako zlepšiť komunikáciu medzi dôležitými hormónmi a bunkami. To, že inzulín je spoločný menovateľ pre vyššie uvedené neprenosné choroby a taktiež o tzv. inzulínovej rezistencií, si povieme už v nasledujúcom článku.

Zatiaľ vám postačí si zapamätať, že čím viac máte inzulínu - tým menej dokážete spaľovať tuk. Viac inzulínu = viac tuku.

Bonusová ˮstoročnáˮ štúdia na záver

ˮStoročná štúdiaˮ: uskutočnil sa výskum na ľuďoch, ktorí žili 100 a viac rokov a hľadala sa nejaká spojitosť. Niektorí mali vysoké hladiny cholesterolu - iní nízke, niekto fajčil - iný nie, športoval -nešportoval. A výsledok? Žiadna spojitosť. Jediné, čo mali títo ľudia spoločné boli nízke hodnoty cukru (inzulínu) v krvi vzhľadom na ich vysoký vek.

A taktiež bolo dokázané, že infarkty sú 2-3-krát pravdepodobnejšie po vysoko sacharidovom jedle ako po jedle tukovom.

Majte sa krásne, žite zdravšie a šírte poznanie do sveta! ;)

Autor článku: Šimon Spišak

Zdroje:

Napíšte svoj komentár
Vyhľadávanie
Verejná anketa

Čo nám najviac škodí?

Posledné Články