Ukladači tukov: inzulín a sacharidy (2. časť)

Radi by ste schudli? Veď vaše telo sa v skutočnosti stáva strojom na výrobu tuku.

Hormón inzulín

Zatiaľ vám postačí si zapamätať, že čím viac máte inzulínu, tým menej dokážete spaľovať tuk. Viac inzulínu = viac tuku. Touto vetou sme skončili predchádzajúci článok o pravej funkcií hormónu Inzulín, závislosti na glukóze a neschopnosti spaľovať tuk.

Dnes si priblížime, prečo sú inzulín a sacharidy spoločným menovateľom pre väčšinu chorôb, prečo vysoké hladiny inzulínu a priberanie sú skoro synonymom a na konci článku možno prehodnotíte aj svoje bežné stravovacie návyky. Nebudem vás už ale ďalej zdržiavať a poďme rovno na to.

To, že je niečo bežné (konzumácia sacharidov), ešte neznamená, že je to aj normálne a zdravé... .

V minulom článku sme spomínali, koľko glukózy dokáže naše telo uložiť vo forme glykogénu, no treba si uvedomiť, že ani zvyšok glukózy sa nespáli v reálnom čase (napr. tréningom) a že táto zvyšná glukóza je konvertovaná v pečeni na triglyceridy a poslaná do tukových zásob.

Určite vám odporúčam zapamätať si, že v prípade, ak máme v tele vysoké hladiny inzulínu, tak tukové bunky neukladajú len nadbytok glukózy, ale aj tuk, ktorý sme zjedli spolu so sacharidmi. A to isté platí aj pre zdravý tuk, ktorý ja toľko odporúčam v mojich článkoch.

Ako funguje inzulínový systém?

1. Keď systém funguje ako má (ako navrhla evolúcia): receptory buniek používajú inzulín ako kľúč k odomykaniu pórov v membráne každej bunky. Je to elegantná cesta, ako pozbierať a uložiť glukózu z krvi do zásob glykogénu. Lenže ako to býva zvykom, o čo sa nestaráš sa časom pokazí. A kedže moderná strava je plná spracovaných sacharidov, pokazí sa hneď niekoľko vecí... .

2. Keď systém funguje ako nemá (modelová situácia): osoba v priebehu niekoľkých rokov (u niekoho viac u niekoho menej) konzumuje niekoľko sacharidových jedál denne, má nedostatok pohybu... .

Môže nastať, že inzulín spraví svoju rutinu a pozbiera nadbytočnú glukózu z krvi a ako po XYZ-krát predtým, ju chce uložiť do bunky. Lenže ako čas plynul a naša modelová osoba konzumovala veľké množstvo ˮzdravýchˮ, ale aj nezdravých sacharidov, stalo sa to, že inzulín pozbieral cukrový náklad a stojí pred bránou do bunky. Stojí, stojí, no nik (receptory) neprevzal sladký tovar.

Určite sa pýtate prečo. Tak poďme sa na to spolu pozrieť.

Menej než čajová lyžička glukózy rozpustená vo všetkej vašej krvi vo vašom tele (cca. 5 litrov u 80kg muža) predstavuje optimálnu úroveň glukózy.

Neaktívni (nešportujúci) ľudia nevyčerpávajú glykogén (zásoby glukózy) a majú obvyklé plné zásoby glykogénu vo svaloch a v pečeni. To znamená, že pokiaľ nepretržite necvičíte, tým pádom nespaľujete uložený glykogén.

A ak k tomu ešte prirátame veľké množstvá sacharidov, ktoré sa vždy premenia na glukózu, no do svalov a pečene sa vo forme glykogénu nedostanú (pretože ich zásobná kapacita je plná), ale namiesto toho NEUSTÁLE bombardujú naše bunky až do takej miery, že ich receptory strácajú citlivosť na inzulínové signály a ukladanie živín, tak začneme mať problém. Pretože čím viac pankreas produkuje inzulín, tým viac sa vaše svalové a pečeňové bunky stávajú na inzulín rezistentné.

A tak dochádza k tomu, že inzulínové receptory na povrchu buniek sú blokované a nemôžu vykonať svoju funkciu, čiže inzulín nemôže dať príkaz, aby sa glukóza preniesla do buniek a bola využitá ako energia.

Sacharidy sú síce spúšťačom inzulínu, no telo ich nedokáže v pokročilom štádiu využiť a reaguje tak ďalšou produkciou inzulínu. V dôsledku toho sú nadváha a vysoké hladiny inzulínu prakticky synonymom. V podstate to znamená, že u človeka s inzulínovou rezistenciou treba viac inzlínu nato, aby odviedlo určité množstvo glukózy do bunky.

A tak sa hormonálny systém tela ocitá v zúfalej situácií. Inzulín,­ hormón produkujúci podkožný tuk je teraz vylučovaný bez prestávky, aby si poradil s vysokou hladinou cukru a jeho účinok sa stále a stále znižuje. Beta bunky pankreasu, neustále registrujú vysokú úroveň cukru v krvi a tak sa snažia pracovať čoraz usilovnejšie, aby zo seba dostali viac inzulínu. No raz môže nastať deň, keď sa beta bunky vyčerpajú a prestanú fungovať úplne.

Tieto sacharidové dávky generujú ohromné množstvo inzlínu a jeho časté vyplavovanie, ktoré ide ruka v ruke s vašim priberaním a väčšinou chorôb.

Dajte si chvíľu pauzu od čítania a zodpovedzte si sami na tieto otázky: Objavuje sa u Vás nelogická, prekvapivá a neprekonateľná chuť na niektoré potraviny? Stalo sa Vám niekedy, že aj bezprostredne po veľkom jedle (aj keď ste sa najedli niekedy až príliš), ste dostali chuť na niečo sladké? Skutočne a úprimne sa zamyslíte, po čom siahnete pri pocitoch ako sú: nervozita, úzkosť, či poobedňajšia únava... . Netrpíte náhodou závislosťou na sacharidy? Koľko ľudí poznáte, ktorí naopak trpia neuveriteľnou­ až nutkavou chuťou na bielkovinu alebo tuk (steak, kokosový olej, avokádo...)? Ja žiadneho.

Najprv pečeň, potom svaly a nakoniec aj tukové tkanivo

Vo vyššie popísanom procese je v podstate znázornený proces inzulínovej rezistencie.

Ako prvá sa stáva rezistentná vaša pečeň. Keď sa stane pečeň rezistentná, potláča produkciu cukru. Cukor vo vašom tele je v okamihu výsledkom dvoch veci: cukru, ktorý ste zjedli a cukru, ktorý vyrobila vaša pečeň. Nálepka na pečeni ˮnemám miestoˮ (inzulínová rezistencia), klame niektoré bunky, ktoré si myslia, že nemajú dostatok glukózy.

V reakcií nato, skladovacie bunky v pečeni už odmietajú prijímať glukózu a tak vaše gény signalizujú iným pečeňovým bunkám, aby syntetizovali glukózu a uvoľňovali ju do krvného obehu, aj keď jej máte v krvi viac než dosť. V tejto fáze sú už aj svalové bunky tak hluché na inzulínové signály, že nová glukóza, ktorú vyrobila vaša pečeň ide priamo do tukových zásob.

Pokračovanie tohto procesu vedie k obezite, ale nekončí to iba priberaním. Kým sa tukové bunky stávajú rezistentné na inzulín, priberáte. Nakoniec sa však stanú rezistentné k ďalšiemu ukladaniu, lebo ich máte iba obmedzený počet (ustáli sa váha, u každého individuálne).

V tejto chvíli padla posledná obranná línia tela pred glukózou. Totálne prepchatie konečného množstva tukových buniek. Vďaka tomu v podstate prepukne peklo, čo sa týka toxicity a poškodenia inzulínom.­ Svet rizika cukrovky, infarktu, oslepnutia, amputácie končatín a ďalších chorôb. (úryvok z knihy Primal Blueprint)

Prečo sa ľudia s nadváhou cítia vyčerpaní? Lebo inzulín nie je pri premene glukózy v energiu účinný a stále viac glukózy prenáša do uloženého tuku. Ale aj preto, lebo sa behom dňa paradoxne stávajú obeťou hypoglykémie (nízkej hladiny cukru), ktorá stimuluje neodolateľnú chuť na sacharidy, čo je iróniou osudu. Veľmi typickým príznakom je (hlavne po veľkom obede) popoludňajšia hypoglykemická únava a chuť na cukry.

Inzulín a choroby

Inzulín riadi veľa procesov, ktoré sa uskutočňujú v pečeni. Veľa inzulínu zhoršuje činnosť štítnej žlazy, ktorá produkuje hormón T4, ktorý je konvertovaný v pečeni na T3­ primárny hormón, ktorý riadi energetický metabolizmus. So zväčšujúcou sa rezistenciou na inzulín sa avšak znižuje konvertovanie T4 na T3 (zníženie rýchlosti metabolizmu, ­ukladanie tuku, málo energie)­. A následne vysoké / dlhé hladiny inzulínu narušajú syntézu pohlavných hormónov, po ktorej prichádza pokles testosterónu, DHEA, progesterónu...­ .

No nateraz nebudeme o cholesterole zachádzať priveľmi do detailov, lebo pripravujem o ňom zvlášť článok, ale aspoň v krátkosti si povieme, ako inzulín ovplyvňuje cholesterol. LDL (ˮzlýˮ) sa delí na: veľké nadýchané častice (tie sú OK) a na malé husté LDLčastice, ktoré sú najviac zápalové.

A je preukázné, že práve tieto malé LDL častice sú významným faktorom aterosklerózy a srdcových chorôb, pretože sú malé, husté môžu uviaznuť medzi bunkami, ktoré tvoria výstielku artérií a sú neustále vystavované kyslíku a preto skôr či neskôr zoxidujú. Táto oxidácia nakoniec spôsobí poranenie a zápal v cievnej stene ...., no o tom niekedy nabudúce.

Tento stav (vysoké hladiny LDL malých hustých častíc) nastáva bežne pri strave s vysokým obsahom sacharidov (aj keď je strava nízkotučná), lebo ako vieme nadbytočná glukóza zo sacharidov sa konvertuje na tuk.

HDL­ a teda ˮdobrýˮ cholesterol (a ten je fakt dobrý, lebo prenáša cholesterol späť do pečene na recykláciu), tiež recykluje a odstraňuje zoxidovaný (malé LDL) cholesterol, ktorý by neskôr mohol narobiť problémy. Vedci sa zhodujú, že čím viac máte HDL (ˮdobrýˮ cholesterol), tým menšie je riziko srdcových chorôb.

Tento HDL najlepšie a najefektívnejšie zdvihnete cvičením. Hneď druhý najlepší spôsob je jesť nasýtené tuky, sacharidy veru nie.

Každým krokom na ceste za srdcovo-cievnymi chorobami vás bude sprevádzať inzulín.

Ďalšie ochorenia a problémy spôsobené inzulínom

- úroveň rastového hormónu a ďalších dôležitých hormónov tiež nepriaznivo ovplyvňuje rezistencia na inzulín - chronická vysoká úroveň inzulínu silne podporuje zápaly v tele a vo vysokej miere podporuje rozvoj aterosklerózy - inzulín podporuje prilnavosť (zhlukovanie) krvných doštičiek. Tiež podporuje premenu makrofágov (typ bielych krviniek) do penových buniek, čo sú bunky, ktoré sa plnia cholesterolom a hromadia sa v cievnych stenách. Nakoniec ˮzhlukˮ cholesterolu a tuku upchá cievu. - inzulín znižuje úroveň oxidu dusičného v krvi (uvolňuje výstielku našich ciev), takže steny sa stávajú tuhšie, čo zvyšuje krvný tlak. - vitamín C a glukóza majú podobnú chemickú štruktúru. A látka, ktorá sprostredkováva vstup vitamínu C do bunky je tá istá , ktorá sprostredkováva glukóze vstup do bunky (súťažia o vstup do bunky) a hádajte kto zvíťazí, keď máte v krvi veľa glukózy. - menej známe je to, že inzulín tiež ukladá horčík. Lenže čo sa stane, keď vaše bunky sú rezistentné na inzulín? No vyššie spomínaný horčík nie je možné uložiť, proste sa nedostane do bunky. Myslím, že ľudia s vysokým krvným tlakom vedia, čo znamená nedostatok horčíka a čo to spôsobuje (zužovanie ciev = vysoký krvný tlak). - inzulín tiež prispieva k zadržiavaniu soli a vody, čo môže byť predpoklad pre vysoký tlak a naberanie hmotnosti - ovplyvňuje zásoby neurotransmiterov a môže spôsobiť poruchy spánku

A takto by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho. Kto ma málo dôvodov, tak na konci článku sú odkazy na zdroje, kde sú podrobnejšie rozpísané účinky inzulínu na zdravie človeka.

70% dnešných výdajov na zdravotnú starostlivosť je spojených s chronickými ochoreniami previazanými so životným štýlom, akými sú obezita, cukrovka, srdcové choroby... .

Čas vyliečiť sa

Je zrejme, že medzi určitými druhmi potravín, ktoré jeme a množstvom inzulínu v krvi je nejaký vzťah. Strava bohatá na sacharidy sa rýchlo mení na glukózu a vyžaduje veľa inzulínu. Na druhej strane bielkoviny a tuky nevyvolávajú takmer žiadnu inzulínovú odozvu. Mnoho štúdií dokazuje, že tuční ľudia (a diabetici) reagujú na účinky inzulínu mimoriadne nepriaznivo (inzulínová rezistencia).

Hormón inzulín a jeho účinky na hladiny cukru v krvi (ktorá striedavo klesá a zvyšuje podľa potravy ktorú konzumujeme) súvisí s naším celkovým zdravotným stavom a pravdepodobnosťou, že sa staneme obeťou chorôb (srdcové choroby, cukrovka, obezita...). Taktiež je najvýznamnejším a rozhodujúcim činiteľom ovplyvňujúcim našu váhu. Preto je až 85% ľudí trpiacich diabetom typu II najneskôr do 50-­tky obéznych.

Tento metabolický defekt týkajúci sa inzulínu sa dá potlačiť elegantne obmedzením príjmu sacharidov. Väčšina z nás môže schudnúť pri príjme VAČŠIEHO množstva kalórií, ako keď pojedáme stravu bohatú na sacharidy. Stravu bohatú na sacharidy väčšina ľudí s nadváhou vôbec nepotrebuje a nedokáže pri nej schudnúť (a už vôbec nie nastálo). Strava obmedzujúca prísun sacharidov dokáže natoľko rozpúšťať tukové tkaniva, že vedie k ďaleko väčším úbytkom na váhe ako akákoľvek prísna odtučňovacia kúra.

Pamätajte: čím viac ste závislí na sacharidových potravinách, čím silnejší je váš návyk na tieto potraviny, tým markantnejšie bude zlepšenie vášho zdravotného stavu, stabilizovanie vitality, menšej závislosti na jedle ako zdroji okamžitej energie... a veľmi rýchlo sa vám podarí abstinenčné príznaky prekonať.

Keď toto pochopíte, je dobre urobiť ešte jeden krok. Uvedomiť si, aké dôležité je cvičenie pre vytváranie citlivosti na inzulín. Keď budete pravidelne cvičením vyprázdňovať zásoby glykogénu v pečeni a vo svaloch krátkym intenzívnym tréningom, inzulín bude transportovať glukózu do pečene a svalov namiesto toho, aby ho rovno premiestnil do tukových zásob (+ spálite ďalšie kalórie).

Poznámka na záver: nepreháňajte to príliš ani s ovocím. Je totiž dokázané, že až 80% populácie nie je schopnej absorbovať viac ako 50 gramov fruktózy. Takže všetko s mierou.

Ďakujem za pozornosť a nezabudnite, že potešiť ma vedia aj vaše komentáre a postrehy.

Majte sa krásne a šírte poznanie do sveta! ;-)

Autor článku: Šimon Spišak

Zdroje: http://www.biblelife.org/rosedale.htm http://drrosedale.com/blog/#axzz3NwYAgovH http://drrosedale.com/blog/#axzz3NwYAgovH http://articles.mercola.com/sites/articles/archive/2001/07/14/insulin-part-one.aspx http://www.marksdailyapple.com/is-it-time-to-retire-the-low-carb-diet-fad/#axzz3RMHTidHI Kniha: Primal Blueprint a Dr. Atkins diet.

Napíšte svoj komentár
Verejná anketa

Čo nám najviac škodí?

Posledné Články