Je jednoduchšie uveriť klamstvu, ktoré sme počuli stokrát ako pravde, ktorú sme ešte nepočuli. Dajme tukom druhú šancu.

Nasýtené tuky a ochorenia srdca

Písal sa rok 2000, keď sa Ronald M. Krauss rozhodol preskúmať všetky dôkazy týkajúce sa vplyvu nasýtených tukov na ochorenia srdca. A to aj napriek tomu, že si bol ako riaditeľ detskej nemocnice, jeden z najuznávanejších odborníkov na výživu v USA a profesor nutričných štúdií na univerzite v San Franciscu, veľmi dobre vedomý možných kariérnych rizík takéhoto, na tú dobu kontroverzného výskumu.

Eskymáci alebo Inuiti sú ľudia, nad ktorými si lekári a vedci lámu už dlhú dobu hlavu. Ich strava totiž obsahuje výlučne mäso, tuk a takmer žiadnu zeleninu. No napriek tomu sú kardiovaskulárne (srdcovo-cievne) ochorenia medzi Inuitmi takmer bájkou, neznámym pojmom.

Profesor Krauss vedel, že dovtedy akékoľvek štúdie ˮprotiˮ tukom boli skôr ˮsamovraždouˮ pre výživových expertov. No aj napriek tomu vytrval a v roku 2010 priniesla jeho práca vytúžené ovocie.

Nasýtené tuky, ich výskum a prekvapivé zistenia

Štyria páni, Patty Siri­Tarin, Qi Sun, Frank Hu a Ronald Krauss urobili metaanalýzu prospektívnych štúdií, čo znamená, že zhrnuli už existujúce štúdie týkajúce sa koronárnej choroby srdca, infarktu, či iných kardiovaskulárnych ochorení spojených s konzumáciou živočíšnych tukov.

Do výskumu bolo zapojených celkovo až 21 už existujúcich štúdií s celkovým počtom 347 747 ľudí podrobených skúmaniu, v období 5 až 23 rokov. Za toto obdobie sa vyvinula ischemická choroba srdca alebo cievna príhoda u 11006 ludí.

Zjednodušený záver štúdie

Metaanalýza prospektívnych epidemiologických štúdií ukázala, že neexistuje žiadny významný dôkaz, že príjem živočíšnych tukov je priamo spojený s ischemickou chorobou srdca, či so zvýšenžým rizikom srdcovo-cievnych ochorení.

Podrobnejšie výsledky: Metaanalýza prospektívnych epidemiologických štúdií

Super. To je všetko síce pekné, no určite sa pýtate, z kadiaľ sa vzalo to zaužívané spájanie živočíšnych tukov s ochoreniami srdca.

Pôvod klamlivých mýtov o nasýtených tukoch

Náš strach z nasýtených tukov začal ešte v roku 1953 a jeho hlavným priekopníkom bol Ancel Benjamin Keys. Jedným z jeho prvých príspevkov v tejto oblasti vedy bol dokument z roku 1953, kde uviedol, že ochorenia srdca sú spôsobené nadmernou konzumáciou tukov v strave.

Ako argument použil schému (graf) poukázajúcu na vzťah medzi spotrebou tukov a úmrtnosťou na srdcové choroby v ˮšiestichˮ krajinách.

Všetko vyzeralo byť spočiatku v súlade s kostolným poriadkom. Experiment prebiehal asi takto. Ľudia podrobení výskumu skonzumovali rôzne množstvá rôznych druhov tukov a nastali 2 situácie:

Situácia 1: Ak skonzumovali veľa nasýtených tukov a málo polynenasýtených (väčšinou rastlinné oleje), ich cholesterol išiel nahor. Situácia 2: Ak naopak skonzumovali veľa polynenasýtených tukov a málo nasýtených živočíšnych, tak ich cholesterol šiel nadol.

Na prvý pohľad výsledok, ktorý má logiku. Až nato, že to má jeden veľký háčik.

A to ten, že namiesto toho, aby sa pri výskume používali prírodné nasýtené (živočíšne) tuky, vedci použili rastlinné oleje (pôvodne polynenasýtené) nasýtene procesom, načo poukázal americký profesor biochémie Raymond Reiser.

Inými slovami, namiesto obyčajného masla, vajec, mäsa, či slaniny konzumovali ľudia margaríny a rôzne iné nezdravé formy rastlinných olejov spracovaných procesom hydrogenácie.

Hydrogenácia - dej, pri ktorom nenasýtená zlúčenina viaže vodík a mení sa na zlúčeninu nasýtenú, ochudobňuje nutričné hodnoty a mení chemické zloženie tuku.

Dokument ˮšiestichˮ pozorovaných krajín poukazoval na vzťah medzi spotrebou tukov a úmrtnosťou na kardiovaskulárne (srdcové) choroby v týchto krajinách: Japonsko, Taliansko, Anglicko, Austrália, Kanada a na vrchole samozrejme USA.

Prečo je ˮšiestichˮ v úvodzovkách? Lebo v skutočnosti to bol výskum 22 krajín, pričom vybraných bolo len tých 6, ktoré výsledkovo zapadali do konceptu.

Zopár pikošiek z výskumu, na ktoré sa chtiac-nechtiac zabudlo

1. Ľudia v niektorých krajinách, napríklad vo Francúzsku a Holandsku majú vysokú spotrebu nasýtených tukov a veľmi malý výskyt srdcových chorôb, no ľudia z iných krajín, ako je Fínsko a Austrália majú nižšiu spotrebu nasýtených tukov, ale napriek tomu majú veľmi vysoký výskyt ochorení srdca.

2. Úmrtnosť na ischemické choroby srdca vo Fínsku bola sedemkrát vyššia než v Mexiku a to aj napriek tomu, že spotreba tukov v týchto dvoch krajinách bola takmer rovnaká.

Nálezy Ancel Keysa neboli všeobecne prijaté a boli dokonca široko kritizované aj AHA (American Heart Association). A preto v roku 1957 AHA rozhodlo, že je potrebné urobiť štúdie, aby sa preukázalo, že konzumácia nasýtených tukov a cholesterolu súvisí s ochorením srdca a že zvýšenie spotreby polynenasýtených rastlinných olejov znižuje výskyt srdcových chorôb.

V roku 1961 AHA následne odporúča znížiť obsah nasýtených tukov a príjem cholesterolu z potravín, ako je maslo, tučné mäso, vajíčka, či plnotučné mliečne výrobky.

Čo sa zmenilo od roku 1957-­1961? Boli nejaké kontrolné štúdie? Odpoveď znie nie. Jediné, čo sa zmenilo bolo vymenenie vedenia AHA a dosadenie nových ľudí vrátane Ancela Keysa.

A od tejto doby začalo AHA odporúčať obozretné diéty s nízkym obsahom nasýteného tuku, cholesterolu, mliečných tučných produktov a naopak zvýšila sa konzumácia sacharidov zo zŕn a rastlinných tukov.

Zrna, ryža, cestoviny, zemiaky, či rôzne druhy cereálií nahradili na tanieroch vajíčka, mäso, slaninu, mliečne výrobky... . A medzitým miera obezity, diabetu, kardiovaskulárnych ochorení neustále stúpa a stáva sa jednou z najhlavnejších príčin zbytočných úmrtí.... . 

Potravinársky priemysel je úzko prepojený s farmaceutickým. Výskumníci vedeli, že sacharidy sú jedinečným výkrmom pre ľudí. Sú atraktívnou a najmenej nákladnou alternatívou stravovania sa.

Vyprodukovať zrno, spracovať ho a držat v obchode s takmer nekonečnou zárukou je jednoducho ekonomicky výhodnejšie. V porovnaní s vajciami, mäsom, či zeleninou sú to často desatinové náklady.

A aby toho ešte nebolo dosť, sója, pšenica a rôzne ďalšie druhy obilnín patria k najviac geneticky modifikovaným potravinám. Čo to znamená? No znamená to to, že (napr. pšenici) geneticky vylepšia ˮmakeupˮ zrna pomocou kríženia, ale nevylepšia ho pre vás, ale pre seba. Také ˮvylepšenéˮ zrno sa potom napríklad rýchlejšie mení na glukózu, stimuluje chuť k jedlu... .

Vedeli ste, že:

• Dva krajce chleba z takého super zrna nám viac a rýchlejšie zvýšia hladinu cukru v krvi ako lyžička stolového cukru?
• Inzulín je hormón, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje lipolýzu, to jest, že zabraňuje telu používať ako zdroj energie tuk?

Americký lekár a kardiológ William Davis, autor knihy Život bez pšenice dokonca považuje v USA konzumáciu potravín zo pšenice za hlavnú príčinu obezity a cukrovky.

A prečo to tak je? Pšenica totiž spúšťa kolotoč sýtosti a hladu, ktorý je poháňaný inzulínom. Vrcholy eufórie sa striedajú s jej upadaním a abstinenčnými príznakmi, narušujú sa neurologické funkcie a vzniká návyk, pričom všetko vedie k ukladaniu tuku.

Jednoduchá rovnica: spapám superzrno, zvýši sa mi hladina cukru v krvi a následne sa vyplaví inzulín (aby znížil hladinu cukru) = výrazný pokles hladiny cukru v krvi a nutkavá chuť na ďalší príjem sacharidov = väčší konzum a ekonomická výhodnosť pre producenta.

A pri dlhodobejšom opakovaní sa to rovná ešte návšteve doktora, problémom s nadváhou, inzulínovej rezistencií, diabetesu.

Asi nepoviem nič nové, keď poviem, že potraviny ktoré jeme dnes sú veľmi vzdialené od tých, na ktoré sme zvyknutí z evolučného a historického hľadiska. Namiesto lovenia alebo chovania v prirodzenej forme sú potraviny stále častejšie vyrábané v továrniach.

Sú to prázdne kalórie, vysoko rafinované prísady, ako je pšeničná múka, kukuričný sirup a rastlinné oleje. Sú vyrábané s cieľom maximalizovať šance opätovného nákupu s minimálnými nákladmi. Myslíte, že týmto ľuďom záleží na vašom zdraví?

Na zamyslenie

To, že jedlom nekŕmime jazyk a ani žalúdok, ale bunky všetci vieme. Človek sa skladá z cca. 100 biliónov buniek. A teraz hneď ruku na srdce. Ako kŕmite svoje bunky? Sú potraviny, ktoré tu nikdy neboli a sú vyrábané v továrniach tým pravým ˮpalivomˮ pre nás?

Priemerný chlap (180cm, 80kg) skonzumuje asi 1 tonu potravín za rok (žena polovicu) a za život je to riadna kopa, čo? Myslíte, že táto potrava nemá na vás žiaden vplyv?

Zaujímavosti o tukoch

1. V roku 1970 boli pozorovaní Keňskí bojovníci z kmeňa Massai, ktorí jedli prevažne mäso, mlieko a krv. A výsledok? Ani stopa po ochorení srdca, zvýšenom cholesterole a už vôbec nie po obezite.

2. V Indií skúmali milión zamestnancov železníc. Na severe krajiny sa konzumovalo v priemere o 8-­19% viac tuku ako na juhu. Výsledky ukázali, že na severe sa dožívali ľudia v priemere o 12 rokov viac.

3. V roku 2012 vedci z Nórskej univerzity vedy a technológie skúmali zdravie a životné návyky viac ako 52 000 dospelých vo veku 20 až 74. Došli k záveru, že ženy s vyššími hladinami cholesterolu (viac ako 7 mmol/l) mali o 28% nižšiu úmrtnosť ako ženy s hodnotami pod 4,75mmol/l.

Niečo tu nehraje!

Majte sa krásne a šírte poznanie do sveta! ;)

Autor článku: Šimon Spišak

Zdroje:

• http://ajcn.nutrition.org/content/91/3/535
• http://www.spacedoc.com/saturated_fat_is_good_for_you_2
• http://ije.oxfordjournals.org/content/22/6/1038.abstract
• https://academic.oup.com/ajcn/article/91/3/535/4597110